Fyzika

• • • O predmete
    • Zaujímavosti

• • • • O predmete

      •            
        
        

        
        
        CIELE 
        
        

         Fyzikálne vzdelanie tvorí súčasť základného vzdelania, podporuje intelektuálny rozvoj žiaka, osobitne samostatné myslenie. Vytvára základ pre ďalšie vzdelávanie v prírodných vedách, ako aj pre uvedomelé postoje k prírode, sebe samému a konanie v určitých spoločenských situáciách.
                                             
        

         Vzdelávaním vo fyzike na základnej škole si majú žiaci osvojiť (nadobudnúť):

        - sústavu vybraných javov,faktov, pojmov, zákonov a prvkov  fyzikálnych teórií

        - zručnosť vo vykonávaní základných laboratórnych činností a  dodržiavaní postupov pri práci

        - schopnosť fyzikálne javy pozorovať, opísať, odmerať hodnoty  fyzikálnych veličín a meranie vyhodnotiť

        - schopnosť používať zavedenú terminológiu a symboliku

        - základné vzťahy medzi fyzikou, matematikou a ostatnými  prírodnými vedami

        - schopnosť aplikovať vedomosti formou riešenia úloh a problémov

        - hodnoty, postoje a návyky dôležité pre ďalšie vzdelávanie  vo fyzike, správanie sa k prírode a sebe.

                                     

        
        
        OBSAH

         

         Štruktúru obsahu fyziky tvoria tematické celky, ktoré sú v učebných osnovách spracované v rovine cieľov a obsahu. Ciele určujú úroveň ovládania prvkov obsahu.

         Učebné osnovy sú pre učiteľa záväzné v cieľovej a obsahovej časti tematických celkov, okrem hesiel v hranatých zátvorkách, kde je uvedené rozširujúce učivo.

         V 9. ročníku pri 1 h časovej dotácii týždenne sa vynechávajú tematické celky 2. Akustika a 3. Astronómia.

         V učebných osnovách nemusí učiteľ dodržať štruktúru obsahu v ročníku a podľa vlastného uváženia môže zaradiť tematické celky tak, aby sa nenarušila logická následnosť pojmov.

         Učebné osnovy fyziky na ZŠ sa viažu na koncepciu, ktorej základnými obsahovými prvkami sú pojmy - časticová štruktúra látok, fyzikálne pole, sila , energia a fyzikálna veličina. Tieto abstraktné pojmy sa vyvíjajú v celom kurze fyziky, majú vlastnú štruktúru zloženú z oporných, dostatočne konkrétnych pojmov. Zavedenie časticovej štruktúry látok, ako integrujúceho pojmu, umožňuje vysvetľovať mnohé fyzikálne javy.
        
        
                                                      
        

        
        
         Ďalším dôležitým prvkom obsahu je žiacky pokus, cez ktorý sa žiakom sprístupňujú didakticky transformované metódy práce v experimentálnej fyzike, ako jeden zo spôsobov poznávania v prírodných vedách.
        

         Súčasťou obsahu fyziky na ZŠ sú kvalitatívne, kvantitatívne a experimentálne úlohy a problémy. Tieto majú funkciu motivačnú, poznávaciu a kontrolnú. Zvláštnym druhom úloh sú laboratórne úlohy, ktorými sa overuje úroveň pochopenia učiva, získaných zručností a návykov a tiež schopnosť samostatne pracovať podľa návodu.

         Obsah fyziky bezprostredne nadväzuje na obsah prírodovedy z prvého stupňa ZŠ. Prírodoveda poskytuje žiakom relatívne ucelený prírodovedný obraz budovaný od bezprostredného okolia žiaka až po prvú predstavu o vesmíre.Nadväznosť medzi fyzikou a prírodovedou je v rovine pojmov a zručností. Na prvom stupni sa prehĺbi na skúsenosti založená predstava o pojmoch - čas, teplota, sila, objem, hmotnosť, jednotka fyzikálnej veličiny, vlastnosť látky. Prvýkrát sa žiaci stretávajú s meraním fyzikálnych veličín a spracovaním nameraných hodnôt do tabuľky a grafu, získavajú prvé skúsenosti so zapájaním elektrického obvodu.
        
        
                 
        
        

         Kvantitatívna stránka vyučovania fyziky úzko súvisí s vedomosťami žiakov z matematiky. Ide najmä o vyjadrovanie definičných vzťahov fyzikálnych veličín, o vyjadrovanie funkčných vzťahov a zákonov algebrickou, grafickou, tabuľkovou formou.

         Obsah vyučovania fyziky s vyučovacími predmetmi chémia, prírodopis a čiastočne aj zemepis spája súbor prírodovedných pojmov ako je látka, vlastnosť, jav, pohyb, energia, ale aj prístup k experimentálnej činnosti a metódy spracovania jej výsledkov.