Kapríkovci
Bolo raz jedno mestečko, poza ktoré pretekala pokojná čistučká rieka. V tej rieke žila rodinka Kapríkovcov. Všetko bolo tak ako má byť, teda mamka sa starala o svoje kapríky, takto pracoval a hral sa so svojimi detičkami, ale odrazu rodinka zosmutnela.
Všetkým sa začalo ťažko plávať, kapríky toľko nešantili a už sa im ani podvodný futbal nechcelo hrať. Tatko kaprík krútil hlavou a hovoril : „Ach, zle je, žena moja, zle je. Máme málo kyslíka.“
Rieka pomaly vysýchala, lebo celé leto nepadla ani kvapka dažďa. Ľudia sa tešili, že je horúce leto, že svieti slniečko a vôbec si nevšimli, že život v rieke pomaly vymiera.
A keďže rodičia Kapríkovi boli starostliví, vždy vedeli, kde bude ich kapríkom najlepšie. Plávali preto tam, kde bolo viac vody a menej slniečka.
Keď sa konečne spustil dážď, všetci v rieke si vydýchli a ľudia sa napodiv potešili tiež, lebo zistili, že aj tráva sa zazelenala a všetko odrazu ožilo. A čo bolo najhlavnejšie....
V rodine Kapríkovcov bolo opäť všetko tak, ako má byť. Lebo bez vody sa nedá žiť!
Marko Ambróz, IV. ročník
Kvietok
Bolo to dávno, pradávno...V našom kraji bol nedostatok vody, život vymieral. Iba malý kvietok, ktorému nebolo treba veľa vody, len sem – tam kvapku rosy, prežíval.
Kvietok rástol v tieni veľkého stromu. Jedného dňa sa kvietok veľmi chvel. Myslel si, že plače, ale nemal v sebe ani slzičku vody. Veľký strom sa k nemu z posledných síl sklonil a opýtal sa kvietka, prečo sa tak veľmi trápi. „Chcel by som zachrániť celý kraj. Ale som veľmi malý,“ odpovedal kvietok. „ Netreba zachrániť celý kraj, stačí keď prežiješ z kvapiek rosy ty,“ odpovedal mu veľký strom.
Kvietok sa zo všetkých síl snažil a napokon sa mu podarilo prežiť a spoločne s veľkým stromom sa dočkali vytúženého dažďa.
Bol som veľmi rád, že sa tento príbeh stal tak dávno pradávno...
Tadeáš Jurčo, III. ročník
Studnička
Bol raz jeden les. V tom lese bola studnička. Tá studnička dávala vodu všetkým obyvateľom lesa. Voda v nej bola priezračná ako krištáľ.
Zo studničky vytekal malý potôčik, ktorý sa vlieval do veľkého potoka. V potoku žilo veľa rýb, ale najradšej mali vodu, ktorá pritekala z malého potôčika a studničky. Krištáľovú vodu.
Za kopcom sa potok vlieval do veľkej rieky. Tá pretekala niekoľkými mestami, niekoľkými štátmi, až sa napokon vliala do mora. A tak naša čistá voda z lesnej studničky urobila radosť aj živočíchom v mori.
Barbora Mazureková, III. ročník
Rybačka
Boli raz dvaja kamaráti, ktorí radi chodili na ryby. Neďaleko ich domova si našli malé čisté jazierko. Chodili k nemu každý deň. Na svoje udice už skoro nemuseli dávať návnady, lebo toľko rýb tam bolo, že sa im priam núkali.
Rybám sa v takej čistej vode veľmi dobre darilo. Spokojní boli chlapci, rybičky a aj všetci naokolo. Až raz sa stala nehoda. Neďaleko jazierka sa stala autonehoda a benzín z auta vytiekol rovno do vody. Otrávili sa všetky živočíchy. Chlapci boli veľmi smutní, keď videli ako po jazierku plávali ryby prevrátené naopak. Vedeli, že je zle.
Rozhodli sa, že urobia nejakú vec, aby sa takéto nešťastia viackrát neopakovali.
Samuel Sulír, III. ročník