Milé stretnutie v našej škole :)
Milí spolužiaci, vážená pani riaditeľka.
Srdečne Vás vítam na našom spoločnom stretnutí. Som rád, že sa tu stretávame po toľkých rokoch v zdraví a pohode.
V roku 1969 sme sa tešili na tejto škole z toho, že ako žiakom, deviatakom sa nám skončila povinná školská dochádzka.
Okrúhle 50. výročie je naozaj príležitosť trochu sa zastaviť a zaspomínať si.
Nechcem teraz nostalgicky spomínať na mladé roky, pretože odvtedy sa v našich životoch veľa zmenilo. V týchto spomienkach budeme pokračovať o 2 hodiny v Kaskáde.
Ale jedno je fakt. Táto škola zohrala v našich životoch nezastupiteľnú úlohu.
Odchádzali sme mladučkí, nezrelí, trochu vystrašení, ale odhodlaní niečo dokázať.
Spomíname aj na to, ako sme boli či niektorí neboli pripravení na vyučovanie. /AJ JA /.
Pocit spôsobený spoločným prežívaním zašlých bezstarostných školských čias sa za takýchto okolností ničím nedá nahradiť.
Z druhej strany päťdesiat rokov núti človeka zamyslieť sa nad podstatou života ako javu. Jeho neustálym pohybom a zmenou.
A to tým viac, že toto stretnutie sa koná už za neprítomnosti tých, ktorí nás formovali a vštepovali nám tie najzákladnejšie vedomosti pre ďalšie štúdia a život. Preto im patrí vďaka.
Spomíname dnes aj na našich spolužiakov, ktorí by sa radi zúčastnili tohto stretnutia, no žiaľ, nie je im to dopriate. Už / 17 /.
Neviem, či je to vhodné teraz povedať, keď vidím dnes vaše optimistické pohľady, že
päťdesiate výročie možno vnímať ako určitú časovú hraničnú čiaru v našom žití.
Ktovie, koľko takýchto stretnutí si ešte užijeme.
Milí spolužiaci
Táto škola nás nielen dnes, ale aj po mnohé roky spája. Prežili sme tu spolu časť svojho detstva. Aj napriek tomu, že sa tu veľa zmenilo, cíťme sa tu ako pred 50-timi rokmi.
Prežime túto stretávku so spomienkami, ktoré ostali v nás. A nie je ich málo.
Oceňujeme prístup p. riaditeľky, ktorá nám umožnila návštevu. A potešila nás, jej ochota vykonať s nami prezentáciu našej školy. /Ďak/.
